Od narodenia Štefana Marka Daxnera, právnika, publicistu, politika, uplynie v pondelok 26. decembra 200 rokov.
Štefan Marko Daxner sa narodil 26. decembra 1822 v Tisovci. Národne
uvedomelé a demokraticky cítiace rodinné prostredie, z ktorého vyšiel,
určovalo jeho národno-kultúrnu a politickú aktivitu už počas štúdií. Na
bratislavskom lýceu bol príslušníkom štúrovskej mládeže, angažoval sa
najmä literárne. Na lýceu založil študentský humoristický časopis Buben,
písal balady a drobné prózy na námety slovenského folklóru.
Neskôr sa viac venoval politickej publicistike. Jeho tvorba v tejto
oblasti, vrátane jej svetonázorových a historických aspektov, patrí k
najväčším prínosom slovenskej politiky v druhej polovici 19. storočia.
Bol členom prvej slovenskej celonárodnej ustanovizne - Tatrína. Výrazne
sa podieľal na prvom celonárodnom programe marcových liptovských
žiadostí. Inicioval zvolanie celonárodného zhromaždenia na 10. mája 1848
do Liptovského Mikuláša, na ktorom prijali celonárodný revolučný
program. Jeho zásluhou sa doň popri národných požiadavkách dostali aj
sociálne požiadavky.
S Jánom Franciscim organizovali národný revolučný pohyb v
Gemersko-malohontskej a Zvolenskej župe. Za aktivitu v slovenskom
národnom hnutí ho s Franciscim a Michalom Bakulínym zatkli a odsúdili na
smrť, rozsudok neskôr pozmenili na tri mesiace väzenia.
Štefan Marko Daxner bol zakladajúcim členom a členom výboru Matice
slovenskej a hlavným organizátorom založenia patronátneho gymnázia v
Revúcej. V roku 1865 kandidoval vo voľbách do uhorského snemu,
vypracoval precízny volebný program. Popri národných požiadavkách v ňom
bola zakotvená i základná revízia zákona o zrušení poddanstva a
demokratické riešenie roľníckej otázky, reforma župného zriadenia.
Pred voľbami ho však preložili a nemohol ďalej kandidovať. Po návrate do
Tisovca pokračoval v úsilí o záchranu Matice slovenskej a patronátnych
gymnázií. Zomrel 11. apríla 1892 v rodnom Tisovci.